Najstaršou dodnes stojacou stavbou v Kručove je chrám sv. Paraskievy. Ide o barokovo – klasicistickú stavbu postavenú okolo roku 1783, ktorá nadviazala na staršiu stavbu. Ide o derivátny typ východoslovenských trojpriestorových kostolov, ktoré majú presbytérium, centrálne chápanú loď a otvorené podvežia, ktoré je označované aj ako babinec. Nie celkom tradične je koncipované presbytérium, ktoré nemá štvorcový tvar, ale je v podobe polkruhovitej veľkej apsidy. V lodi kostola sú dve polia tzv. pruskej klenby, s klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilierov. Fasády majú polkruhovité, barokové okná, miernym oblúkom sú zakončené aj okná vo veži. Samotná veža si zachovala pôvodne barokovú strechu. Kostol počas jednotlivých období prechádzal viacerými zmenami. Zaujímavé sú i zvony, ktoré sú umiestnené vo zvonici chrámu. Ten najstarší pochádza z druhej polovice 17. storočia je zdobený dekórom kvetov a listov, a odlial ho, ako na to upozorňuje nápis na ňom, zvonár Matej Ulrich z Prešova. Tento zvon ako jediný prečkal obdobie prvej svetovej vojny, keď sa väčšina zvonov využila ako cenný zdroj surovín. Roztavili sa a vyrobili sa z nich zbrane. Ďalšie zvony, ktoré je v súčasnosti v Kručove, sú podstatne mladšie. Odliali ich v roku 1923. Väčší z nich, zasvätený sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi, venovali chrámu spoločne majetnejší obyvatelia obce. Konkrétne Michal Mašlej, Michal Krucik a Michal Dzurjanin. Zvon odliali v tom čase známa dielňa bratia Buchnerovci pracujúca v Košiciach. Menší z novších zvonov dali zasa zhotoviť veriaci, ktorí sa z Kručova a okolitých obcí vysťahovali do Ameriky.
Máloktoré mestá a dediny na Slovensku sa môžu pochváliť tak pestrou konfesionálnou skladbou, ako práve obce tohto regiónu. Podľa úradných štatistík a výkazov napríklad v roku 1862 žilo v Kručove 30 rímskych katolíkov, 24 gréckych katolíkov a 57 evanjelikov. Dvaja tunajší obyvatelia boli iného vierovyznania. Nemožno súčasne vylúčiť, že na pomerne vysoký počet v tom čase úradne vykazovaných príslušníkov evanjelickej cirkvi mala vplyv i skutočnosť, že rozhodujúca časť pozemkov v obci bola stále pod kontrolou príslušníkov šľachtickej rodiny Dežöfi.
V rámci sčítania obyvateľstva v roku 2001 sa prihlásilo k svojmu vierovyznaniu: 14 rímskokatolíkov, 180 gréckokatolíkov, 48 pravoslávnych. V roku 2011 sa prihlásilo k svojmu vierovyznaniu: 12 rímskokatolíkov, 168 gréckokatolíkov, 35 pravoslávnych.
Ako zatiaľ najstaršieho, resp. prvého kňaza v Kručove, sa nám podarilo identifikovať správcu gréckokatolíckej farnosti Jána (Johannesa) Hlivjaka, ktorý tu pôsobil približne v rokoch 1788 – 1829. Spravoval súčasne aj filiálku v Ruskej Voly, pričom napríklad v roku 1828 pod túto farnosť patrilo celkovo 468 veriacich. Svetskými patrónmi farnosti boli v tom čase najväčší majitelia pôdy v obci, príslušníci významnej šľachtickej rodiny Dežőfi.
Ďalšími kňazmi, ktorí sa starali o veriacich v Kručove boli:
Habina Anton 1832 – 1837
Katrenič Mikuláš 1838 – 1839, 1843
Toronský Andrej 1844 – 1897 -za jeho pôsobenia však už Kručov nebol samostatnou farnosťou, ale spolu s obcami Bžany a Ruská Voľa, patrili ako filiálky pod farnosť Lomné.
Anton Vaškovič 1897 – 1922
Viktor Čisarik 1922 – 1952
Od roku 1952 až do roku 1968 nebolo miesto správcu farnosti Lomné obsadené. Až od roku 1968 prišiel opäť do Lomného gréckokatolícky kňaz.
Fedor Bugir 1968 – 1973
Ivan Saraka 1974 – 1982
Štefan Kitľan 1982 – 1984
Ján Závacký 1984 – 1988
Dušan Seman 1988 – 1990
Vasiľ Jozef Kundrat OSBM 1990 -1992
MUDr. Ján Vasiľ 1992 -1993
Jozef Šoltýs 1993 – 1997
Marián Sterančák 1997 – 2001
Pavol Chanáth 2001 – 2006
Jozef Špes 2006 – 2016
Vasiľ Feckanič 2016 – 2017
Peter Olšavský od roku 2017
Pravoslávny chrám sv. Mučenice Paraskevy
si postavili pravoslávni veriaci v priebehu troch rokov. Slávnostnú posviacku nového chrámu vykonal 29. 9. 2002 Jeho blaženstvo ThDr. Nikolaj, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska.
Od polovice päťdesiatych rokov v rámci farnosti Lomné a na jej filiálkach pôsobia aj pravoslávni kňazi
Michal Kernaševič 1955 – 1965
V. Kocúr 1966 – 1968 Od marca 1968, do konca februára 1970 sa neslúžili bohoslužby.
Juraj Jura 1970 – 1974
Mikuláš Petrovka 1974 – 1982
Jozef Fejsak 1983
Jozef Kačmar 1983
Michal Kernaševič 1984 – 1985
Marián Feďo 1985 – 1993
Jozef Kačmar, Mikuláš Lakata, Ján Sovič 1993 – 1996
Štefan Šak 1996 – 2002
Alexander Kleban 2002 – 2007
Miroslav Humeník od roku 2007