Cirkev

Najstaršou dodnes stojacou stavbou v Kručove je chrám sv. Paraskievy. Ide o barokovo – klasicistickú stavbu postavenú okolo roku 1783, ktorá nadviazala na staršiu stavbu. Ide o derivátny typ východoslovenských trojpriestorových kostolov, ktoré majú presbytérium, centrálne chápanú loď a otvorené podvežia, ktoré je označované aj ako babinec. Nie celkom tradične je koncipované presbytérium, ktoré nemá štvorcový tvar, ale je v podobe polkruhovitej veľkej apsidy. V lodi kostola sú dve polia tzv. pruskej klenby, s klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilierov. Fasády majú polkruhovité, barokové okná, miernym oblúkom sú zakončené aj okná vo veži. Samotná veža si zachovala pôvodne barokovú strechu. Kostol počas jednotlivých období prechádzal viacerými zmenami.  Zaujímavé sú i zvony, ktoré sú umiestnené vo zvonici chrámu. Ten najstarší pochádza z druhej polovice 17. storočia je zdobený dekórom kvetov a listov, a odlial ho, ako na to upozorňuje nápis na ňom, zvonár Matej Ulrich z Prešova. Tento zvon ako jediný prečkal obdobie prvej svetovej vojny, keď sa väčšina zvonov využila ako cenný zdroj surovín. Roztavili sa a vyrobili sa z nich zbrane. Ďalšie zvony, ktoré je v súčasnosti v Kručove, sú podstatne mladšie. Odliali ich v roku 1923. Väčší z nich, zasvätený sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi, venovali chrámu spoločne majetnejší obyvatelia obce. Konkrétne Michal Mašlej, Michal Krucik a Michal Dzurjanin. Zvon odliali v tom čase známa dielňa bratia Buchnerovci pracujúca v Košiciach. Menší z novších zvonov dali zasa zhotoviť veriaci, ktorí sa z Kručova a okolitých obcí vysťahovali do Ameriky.

Máloktoré mestá a dediny na Slovensku sa môžu pochváliť tak pestrou konfesionálnou skladbou, ako práve obce tohto regiónu. Podľa úradných štatistík a výkazov napríklad v roku 1862 žilo v Kručove 30 rímskych katolíkov, 24 gréckych katolíkov a 57 evanjelikov. Dvaja tunajší obyvatelia boli iného vierovyznania. Nemožno súčasne vylúčiť, že na pomerne vysoký počet v tom čase úradne vykazovaných príslušníkov evanjelickej cirkvi mala vplyv i skutočnosť, že rozhodujúca časť pozemkov v obci bola stále pod kontrolou príslušníkov šľachtickej rodiny Dežöfi.

V rámci sčítania obyvateľstva v roku 2001 sa prihlásilo k svojmu vierovyznaniu: 14 rímskokatolíkov, 180 gréckokatolíkov, 48 pravoslávnych. V roku 2011 sa prihlásilo k svojmu vierovyznaniu: 12 rímskokatolíkov, 168 gréckokatolíkov, 35 pravoslávnych.  

Ako zatiaľ najstaršieho, resp. prvého kňaza v Kručove, sa nám podarilo identifikovať správcu gréckokatolíckej farnosti Jána (Johannesa) Hlivjaka, ktorý tu pôsobil približne v rokoch 1788 – 1829. Spravoval súčasne aj filiálku v Ruskej Voly, pričom napríklad v roku 1828 pod túto farnosť patrilo celkovo 468 veriacich. Svetskými patrónmi farnosti boli v tom čase najväčší majitelia pôdy v obci, príslušníci významnej šľachtickej rodiny Dežőfi.

Ďalšími kňazmi, ktorí sa starali o veriacich v Kručove boli:

Habina Anton 1832 – 1837

Katrenič Mikuláš 1838 – 1839, 1843

Toronský Andrej 1844 – 1897 -za jeho pôsobenia však už Kručov nebol samostatnou farnosťou, ale spolu s obcami Bžany a Ruská Voľa, patrili ako filiálky pod farnosť Lomné.

Anton Vaškovič 1897 – 1922

Viktor Čisarik 1922 – 1952

Od roku 1952 až do roku 1968 nebolo miesto správcu farnosti Lomné obsadené. Až od roku 1968 prišiel opäť do Lomného gréckokatolícky kňaz.

Fedor Bugir 1968 – 1973

Ivan Saraka 1974 – 1982

Štefan Kitľan 1982 – 1984

Ján Závacký 1984 – 1988

Dušan Seman 1988 – 1990

Vasiľ Jozef Kundrat OSBM 1990 -1992

MUDr. Ján Vasiľ 1992 -1993

Jozef Šoltýs 1993 – 1997

Marián Sterančák 1997 – 2001

Pavol Chanáth  2001 – 2006

Jozef Špes 2006 – 2016

Vasiľ Feckanič  2016 – 2017

Peter Olšavský od roku 2017

Pravoslávny chrám sv. Mučenice Paraskevy 

si postavili pravoslávni veriaci v priebehu troch rokov. Slávnostnú posviacku nového chrámu vykonal 29. 9. 2002 Jeho blaženstvo ThDr. Nikolaj, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska.

Od polovice päťdesiatych rokov v rámci farnosti Lomné a na jej filiálkach pôsobia aj pravoslávni kňazi 

Michal Kernaševič 1955 – 1965  

V. Kocúr 1966 – 1968 Od marca 1968, do konca februára 1970 sa neslúžili bohoslužby.

Juraj Jura 1970 – 1974

Mikuláš Petrovka  1974 – 1982

Jozef Fejsak  1983

Jozef Kačmar  1983

Michal Kernaševič 1984 – 1985

Marián Feďo 1985 – 1993

Jozef Kačmar, Mikuláš Lakata, Ján Sovič 1993 – 1996

Štefan Šak 1996 – 2002

Alexander Kleban  2002 – 2007

Miroslav Humeník od roku  2007